Premenenie Ježiša
1 Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: Dôrazne vám hovorím, že niektorí z vás už za svojho života uvidia, ako sa Božie kráľovstvo prejaví vo svojej moci."
2 Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili spolu na jeden z vrchov. Boli tu celkom sami. Zrazu sa s Ježišom stala zvláštna zmena.
3 Odev mu zbelel ako sneh -- skvel sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť.
4 Tu zbadali dvoch mužov, ako sa zhovárajú s Ježišom. Boli to Eliáš a Mojžiš.
5 Peter zvolal: Ako dobre, že sme tu! Hneď vám trom postavíme stany. Pre každého jeden!"
6 Od vzrušenia si ani neuvedomoval, čo vraví. Učeníkov videnie celkom vyviedlo z miery.
7 Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!"
8 Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša už nikoho nevideli.
9 Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým nevstane z mŕtvych.
10 Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená vstať z mŕtvych".
11 Spytovali sa Ježiša: Prečo učitelia Zákona tvrdia, že pred príchodom Mesiáša sa musí vrátiť Eliáš?"
12 Odpovedal im: Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Mesiáš musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať?
13 Hovorím vám, Eliáš už prišiel a pripravil mi cestu, ale naložili s ním, ako sa im páčilo, tak ako aj predpovedali proroci."
Uzdravenie posadnutého chlapca
14 Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom.
15 A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho.
16 Spýtal sa ich: O čom sa to dohadujete?"
17 Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch.
18 Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.
19 Ach, kedy konečne začnete veriť!" zvolal Ježiš. Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!"
20 Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.
21 Odkedy tým trpí?" spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: Už odmala.
22 Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!"
23 Ak môžem?" začudoval sa Ježiš. Kto verí, môže všetko!"
24 Otec ihneď zvolal: Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!"
25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!"
26 Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel.
27 Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať.
28 Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?"
29 Ježiš im odpovedal: Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!"
Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti
30 Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.
31 Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.
32 Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
Spor o prvenstvo
33 Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: O čom ste sa to cestou zhovárali?"
34 Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.
35 Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť."
36 Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal."
38 Ján mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás."
39 Ježiš namietol: Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.
40 Kto nie je proti nám, je s nami.
41 A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.
42 Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.
43-44 Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa.
45-46 A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby.
47 A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa,
48 kde nárek neprestane a oheň nevyhasne.
49 Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok.
50 Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji."