Doma nikto nie je prorokom
1 Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta.
2 V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: Kde sa to len v ňom berie? A skade má toľkú múdrosť? Ba robí aj zázraky!
3 Veď je to predsa tesár, syn Márie! A jeho bratia sú Jakub, Jozef, Júda a Šimon! Aj jeho sestry tu žijú s nami!" A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im na to povedal: Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, v jeho dome a jeho rodine."
5-6 Ich nevera ho zarmútila a nemohol tam urobiť nijaký zázrak. Iba na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. Potom chodil po dedinách a vyučoval ľudí.
Ježiš vysiela dvanástich apoštolov
7 Ježiš si zavolal svojich dvanástich učeníkov, vyslal ich po dvoch a dal im moc vyslobodzovať ľudí z moci zla.
8 Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú batožinu, ani peniaze,
9 ba ani náhradnú obuv alebo šaty.
10 A dal im takýto pokyn: Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu.
11 No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si aj prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim. Sami raz ponesú za svoje správanie zodpovednosť."
12 A tak sa učeníci vydali na cestu a všade nabádali ľudí: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu!"
13 Oslobodzovali ľudí, ktorých ovládali zlí duchovia, mnohých chorých natierali olejom a uzdravovali ich.
Smrť Jána Krstiteľa
14 Chýr o Ježišovi, o ktorom sa všade veľa hovorilo, sa dostal až do uší kráľa Herodesa. Niektorí ľudia vraveli, že to ožil Ján Krstiteľ, preto vraj koná také zázraky.
15 Iní sa nazdávali, že znova prišiel dávny prorok Eliáš, a ďalší boli presvedčení, že povstal nový prorok, ako to bývalo za starodávna.
16 No keď to počul Herodes, usúdil: Je to Ján, ktorému som dal sťať hlavu. Určite vstal z mŕtvych."
17 Kráľ Herodes dal totiž Jána zatknúť a v putách zavrieť do žalára,
18 lebo Ján Krstiteľ mu vyčítal, že odlúdil vlastnému bratovi Filipovi manželku Herodiadu.
19 Tá ho za to znenávidela a usilovala sa pripraviť ho o život, ale bez kráľovho súhlasu si netrúfala dať Jána zavraždiť.
20 Vedela, že sa Herodes bojí Jána Krstiteľa, pokladá ho za spravodlivého a svätého človeka a drží nad ním ochrannú ruku. Debaty s ním ho síce vždy vnútorne rozrušili, ale predsa ho rád počúval.
21 Napokon sa Herodiade naskytla vhodná príležitosť. Herodes usporiadal na oslavu svojich narodenín slávnostnú hostinu a pozval na ňu dvoranov, dôstojníkov a významné osobnosti z celej Galiley.
22 Na oslave tancovala Herodiadina dcéra a svojím pôvabom všetkých uchvátila. Aj Herodes bol ňou taký očarený, že zvolal: Žiadaj si odo mňa všetko, čo chceš, a dostaneš to!"
23 A slávnostne sa pred všetkými zaprisahal, že jej dá čo hneď aj polovicu svojho kráľovstva.
24 Dcéra sa šla poradiť s matkou. Tá ju naviedla, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa.
25 Rýchlo sa vrátila a predniesla mu svoju žiadosť:
26 Chcem, aby si mi ihneď priniesol na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ veľmi zosmutnel, ale netrúfal si nesplniť sľub, ktorý slávnostne dal pred všetkými hosťami.
27 Poslal teda do väzenia kata, aby sťal Jánovi hlavu.
28 Kat príkaz splnil, sťal Jána v žalári a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a tá ju odovzdala svojej matke.
29 Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli po jeho telo a pochovali ho.
Nasýtenie päťtisícového zástupu
30 Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a o čom sa zhovárali s ľuďmi, s ktorými sa stretli.
31 Ježiš im navrhol: Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu." Stále boli totiž obklopení húfom ľudí, že sa nemali kedy ani najesť.
32 A tak sa odplavili na odľahlejšie miesto.
33 No ľudia zbadali, ako odchádzajú na člne, a tak bežali po brehu, a kým čln pristál, už tam na nich čakali.
34 Keď Ježiš vystúpil z člna a zazrel ako zvyčajne obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera, a znova ich učil mnohému, čo potrebovali vedieť.
35-36 Na sklonku dňa prišli za ním učeníci a pripomenuli mu: Mal by si ich už poslať domov. Na tomto opustenom mieste sa široko--ďaleko nedá nič kúpiť na zjedenie a o chvíľu sa zotmie."
37 Ježiš im odpovedal: Tak sa im vy dajte najesť!"
Namietli: Kde by sme vzali toľko jedla? A nachovať toľký zástup, to by stálo veľmi veľa peňazí."
38 Spýtal sa ich: "Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!" Vrátili sa so slovami: Dokopy päť chlebov a dve ryby."
39 Vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve.
40 Vzniklo sto takých skupín.
41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Lámal ich na kúsky a podával učeníkom, aby ich roznášali.
42 Tak sa všetci najedli dosýta
43 a ešte sa nazbieralo dvanásť košov zvyškov.
44 A nasýtilo sa päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po vode
45 Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do člna a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov.
46 Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť.
47 Nastala noc, učeníci boli uprostred jazera a on sa ešte modlil hore na vrchu.
48 Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera. Priblížil sa až k člnu a chcel prejsť popri nich.
49 Keď zazreli, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak.
50 Ale on ich upokojoval: Nebojte sa, veď to som ja!"
51 Vstúpil k nim do člna a vietor ihneď utíchol. Tu ich premkol ešte väčší strach.
52 Ani pri zázraku s chlebmi nepochopili, kto Ježiš vlastne je. Bol pre nich stále záhadou. Ešte nechápali, že keď Ježiš môže rozmnožiť chlieb, má moc aj nad prírodou.
53 Potom pristáli na druhom brehu v genezaretskom kraji.
54 Len čo Ježiš vystúpil z člna, ľudia ho ihneď spoznali a po celom kraji sa roznieslo, že sa sem priplavil.
55 Nech prišiel kdekoľvek, z celého kraja prinášali k nemu chorých.
56 Všade, kam prišiel, v dedinách, v mestách, osadách alebo vonku na samotách, kládli na voľne prístupné miesta chorých. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň okraja jeho šiat. A každý, kto sa ho s vierou dotkol, bol uzdravený.