Uzdravenie stotníkovho sluhu
1 Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma.
2 Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel.
3 Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho sluhu.
4 Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu pomohol.
5 Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu."
6 Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu.
7 Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie.
8 Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom vyšších dôstojníkov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem:Choď!, tak ide, a ak rozkážem inému:Príď!, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi:Urob to!, tak to urobí!"
9 Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: Vravím vám, že ani v izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!"
10 Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.
Ježiš vráti život chlapcovi z Naimu
11 Hneď nato sa pobral do mesta Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.
12 Keď došli k mestskej bráne, stretli pohrebný sprievod. Pochovávali jediného syna istej vdovy. Sprevádzal ju veľký zástup ľudí.
13 Keď ju Pán videl, prišlo mu jej ľúto a povedal: Neplač!"
14 Potom pristúpil bližšie k máram, dotkol sa ich a tí, čo ich niesli, zastali. Povedal: Chlapec, vravím ti, vstaň!"
15 Tu si mŕtvy sadol a začal sa zhovárať s tými, čo boli okolo neho. Tak Ježiš vrátil matke syna.
16 Všetkých zachvátil veľký strach a zvelebovali a oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami! Boh navštívil svoj ľud!"
17 Správa o tejto udalosti sa rozniesla po celom Judsku i po celom okolí.
Ježiš a Ján Krstiteľ
18 O tom všetkom sa dozvedel aj Ján od svojich učeníkov. Zavolal si dvoch z nich
19 a poslal ich k Ježišovi: Si naozaj Mesiáš, alebo máme čakať niekoho iného?"
20 Keď prišli k Ježišovi s touto otázkou,
21 zastihli ho práve uprostred veľkého zástupu, ako uzdravoval chorých, chromých, postihnutých duševnými chorobami a mnohým slepým vracal zrak.
22 Odpovedal im: Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú celkom zdraví, hluchí počujú, mŕtvi ožívajú a chudobným sa zvestuje radostná správa.
23 Šťastný je každý, kto o mne nepochybuje."
Ježišovo svedectvo o Jánovi
24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš rozprávať o Jánovi zástupom: Keď ste šli na judskú púšť, čo ste chceli obdivovať? Trstinu kolísanú vetrom?
25 Alebo ste chceli vidieť človeka oblečeného do prepychových šiat? Takí bývajú iba v palácoch.
26 Alebo ste chceli počuť proroka? Áno, poznali ste ešte niekoho väčšieho ako proroka.
27 Ján je ten, o ktorom prorok Malachiáš napísal:Posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu.
28 Ján dostal najväčšiu úlohu zo všetkých ľudí: oznámiť, že Kristus prichádza. A predsa aj najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako Ján.
29 Všetci, ktorí počuli Jána kázať -- a boli medzi nimi aj ľudia pochybnej povesti -- prijali Jána ako Božieho posla, a preto sa dali od neho pokrstiť.
30 Farizeji a učitelia Zákona však Jánov krst odmietli, lebo nepochopili, že aj oni potrebujú Božie odpustenie.
31 Ježiš pokračoval: Ku komu môžem prirovnať týchto ľudí? Komu sa podobajú?
32 Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú:Pískali sme vám, no netancovali ste. --A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste.
33 Keď sa Ján Krstiteľ postil a nevzal do úst ani kvapku vína, vraveli ste, že je fanatik,
34 ale keď Syn človeka je a pije, vravíte pohŕdavo: Pozrite sa na toho žrúta a pijana, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou.
35 Ale kto prijme Božiu múdrosť, ten to pochopí."
Hriešnica vo farizejovom dome
36 Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním.
37 V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom.
38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala vonným olejom.
39 Keď to videl hostiteľ, povedal si v duchu: Keby to bol prorok, vedel by, aká je to žena, a nedovolil by, aby sa ho taká hriešnica vôbec dotkla."
40 Tu ho Ježiš oslovil: Rád by som sa ťa, Šimon, na niečo spýtal." -- Prosím, len vrav," povedal Šimon.
41 Jeden z veriteľov mal dvoch dlžníkov. Prvý mu bol dlžný päťsto strieborných, druhý päťdesiat.
42 Keďže ani jeden nemal z čoho dlžobu zaplatiť, odpustil obidvom. Čo myslíš, ktorý z tých dvoch ho bude mať radšej?" --
43 Myslím, že ten, ktorému viac odpustil," odpovedal Šimon. Správne uvažuješ," odpovedal Ježiš.
44 Potom ukázal na ženu pri svojich nohách a povedal Šimonovi: Pozri na tú ženu. Prišiel som do tvojho domu, ale ty si mi nedoniesol vodu na umytie nôh, ako je zvykom; táto žena mi ich umyla svojimi slzami a poutierala vlastnými vlasmi.
45 Na uvítanie si ma nebozkal, ale táto žena mi neprestáva bozkávať nohy.
46 Nepotrel si mi hlavu olejom, ale ona mi vzácnym olejom natierala nohy.
47 A preto ti vravím, že jej mnohé hriechy sú odpustené, lebo mi prejavila veľkú lásku. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje!"
48 A na to povedal žene: Odpúšťajú sa ti hriechy."
49 Tí, ktorí s ním sedeli za stolom, vraveli si v duchu: Ktože je to, že si trúfa odpúšťať hriechy?"
50 A Ježiš ešte raz povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji!"