Podobenstvo o stratenej ovci
1 Do Ježišovej blízkosti často prichádzali výbercovia daní a ľudia zlej povesti, aby ho počúvali.
2 Farizeji a učitelia Zákona sa nad tým pohoršovali a vraveli: S takou zberbou sa priatelí a sedáva s nimi za jedným stolom!"
3 Ježiš im na to odpovedal podobenstvom:
4 Keby niekto z vás mal sto oviec a jedna z nich by sa mu stratila, nepokúsil by sa ju nájsť? Nechá tých deväťdesiatdeväť sa pásť a pôjde hľadať tú stratenú. Bude ju hľadať dovtedy, kým ju nenájde.
5 A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a radostne ju ponesie domov.
6 Zavolá svojich priateľov i susedov a povie im:Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovečku!
7 Podobne v nebi bude ešte väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa napraví, ako nad deväťdesiatimi deviatimi, ktorí si myslia, že nepotrebujú pokánie."
O stratenej minci
8 Alebo si predstavte ženu, ktorá má desať strieborných mincí a jedna sa jej doma niekde zakotúľa. Či nerozsvieti svetlo, nepovymetá všetky kúty a nebude hľadať dovtedy, kým ju nenájde?
9 A keď ju nájde, určite zavolá všetky susedy a povie im:Radujte sa so mnou, lebo som našla svoj stratený peniaz.
10 A takú radosť majú aj anjeli v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy."
O márnotratnom synovi
11 A pokračoval: Istý muž mal dvoch synov.
12 Mladší prišiel za otcom a povedal:Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktorý nám mieniš raz zanechať. A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov.
13 O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetko, čo mal.
14 Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on nemal takmer čo položiť do úst.
15 Šiel teda a najal sa do služby u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine.
16 Túžil sa dosýta najesť aspoň šupiek, ktorými kŕmili svine, ale ani tie nedostal.
17 Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu.
18 Vrátim sa domov a poviem otcovi:Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe
19 a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale prijmi ma, prosím, aspoň ako robotníka.
20 A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a premknutý súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával.
21 Otec môj, povedal syn,previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom.
22 Ale otec rozkázal svojim sluhom:Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich, na prst mu nastoknite prsteň a obujte mu topánky.
23 Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu. Spoločne oslávime jeho návrat.
24 Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil. Bol stratený a našiel sa. A tak oslavovali jeho návrat.
25 Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec.
26 Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje.
27 Oznámil mu:Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu.
28 Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho.
29 Ale syn mu vyčítal:Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov.
30 A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu!
31 Syn môj drahý, povedal mu otec,ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje.
32 Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. "