Pavol sa obhajuje pred Židmi
1 Milí bratia a otcovia! Vypočujte, prosím, čo by som rád povedal na svoju obhajobu."
2 Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho.
3 Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu v Jeruzaleme. Ako žiak známeho učenca Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlivo som sa usiloval dodržiavať Božie príkazy, tak ako to robíte vy dnes.
4 Preto som až na smrť nenávidel nové učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť.
5 To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa ta, aby som tamojších stúpencov novej viery pozatýkal, priviedol ich v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať.
6 No počujte, čo sa stalo. Keď som sa už blížil k Damasku -- bolo práve poludnie -- zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba.
7 Padol som na zem a počul som hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?
8 Ozval som sa:Kto si, Pane? Odpovedal mi:Som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.
9 Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli, že niekto ku mne prehovoril.
10 Spýtal som sa:Čo mám robiť, Pane? Ježiš mi povedal:Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, aké poslanie ti Boh zveruje.
11 Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku.
12 Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku.
13 Ten ma vyhľadal a povedal mi:Milý brat Saul, opäť budeš vidieť. V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho.
14 A ešte mi povedal:Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Mesiáša a počul ho hovoriť.
15 Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul.
16 Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom.
17 Vrátil som sa naspäť do Jeruzalema. Jedného dňa som sa modlil v chráme a tu sa mi znova zjavil Pán
18 a povedal mi:Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo nik neuverí tomu, čo budeš o mne hovoriť.
19 Odporoval som:Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba uverili.
20 A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali.
21 Ale Pán mi povedal:Odíď z Jeruzalema, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom. "
22 Až do tejto chvíle ho dav pozorne počúval, ale zmienka o pohanoch ich znova podráždila. Začali strhávať zo seba šaty, hádzať doňho hrste hliny
23 a kričali: Preč s tým zradcom. Nesmie zostať nažive!"
24 Veliteľ dal Pavla rýchlo odviesť do pevnosti, rozkázal, aby ho zbičovali a vypočuli. Chcel sa dozvedieť, prečo sa dav naňho tak rozzúril.
25 Keď ho už priviazali, obrátil sa Pavol na veliaceho dôstojníka: Smiete bičovať rímskeho občana a navyše bez súdneho vyšetrenia?"
26 Dôstojník zašiel za veliteľom a hlásil mu to: Čo chceš robiť? Ten človek je predsa rímsky občan!"
27 Veliteľ pristúpil k Pavlovi a spýtal sa ho: Je pravda, že si rímsky občan?" Odpovedal: Áno, som."
28 Veliteľ namietol: Aj ja som. No ja som za to občianske právo zaplatil ťažké peniaze!" -- A ja som sa ako rímsky občan už narodil."
29 Tu sa vojaci, ktorí ho mali biť a vypočúvať, ihneď stiahli. Aj veliteľ sa preľakol, keď sa dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal spútať.
30 Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada.