Ježišovo učenie o tradíciách
1 Tu prišli z Jeruzalema k Ježišovi farizeji a učitelia Zákona a kládli mu otázky:
2 Prečo tvoji žiaci nedodržiavajú staré židovské tradície? Veď si ani len ruky neumývajú pred jedením!"
3 Ježiš im na to odpovedal: A prečo vy pre svoje tradície porušujete Božie prikázanie?
4 Napríklad, Boží príkaz znie: Cti otca i matku. A kto potupí otca alebo matku, nech zomrie.
5 Ale vy učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je dar určený Bohu, ten už nemusí podporiť svojich rodičov ani vtedy, keď to potrebujú.
6 A tak ste svojou tradíciou zrušili priamy Boží príkaz.
7 Pokrytci! Aj na vás sa vzťahujú slová proroka Izaiáša:
8 Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
9 No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie."
Čo človeka znesväcuje
10 Potom okolo seba zhromaždil ľudí a povedal im: Počúvajte, čo vám hovorím, a usilujte sa to pochopiť:
11 Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza."
12 Učeníci ho upozornili: Vieš, že farizejov tieto slová pohoršili?"
13 Ježiš im odpovedal: Rátajte s tým, že každá rastlina, ktorú nezasial môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi.
14 Nechajte ich! Chcú viesť slepých, no sami sú slepí. A keď slepý povedie slepého, obaja spadnú do jamy."
15 Peter sa spýtal Ježiša: Ako si to myslel s tým, čo nás znečisťuje?"
16 Ježiš sa začudoval: Ani vy tomu nerozumiete?
17 Nechápete, že všetko, čo zjeme, prechádza vnútornosťami a vychádza z tela?
18 Ale zlé slová sa rodia v zlom srdci, a tak znečisťujú človeka.
19 Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, nevere, smilstvu, krádežiam, ohováraniu a urážkam.
20 Toto všetko zbavuje človeka vnútornej čistoty. Ale jesť neumytými rukami, to človeka nepošpiní."
21 Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.
Ježiš uzdraví pohanskú ženu
22 Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!"
23 Ale on si ju vôbec nevšímal.
Jeho učeníci naňho naliehali: Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom."
24 Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom."
25 Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: Pane, pomôž mi!"
26 Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" vyhováral sa.
27 Ale žena namietla: Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov."
28 Žena, máš veľkú vieru," povedal jej Ježiš. Nech sa stane, ako si želáš!" V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.
Ježiš uzdraví mnohých chorých
29 Potom sa Ježiš vrátil do Galiley a vystúpil na vrch nad jazerom.
30 Tu sa okolo neho zhromaždili veľké zástupy a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred neho a on ich uzdravoval.
31 Aké to boli zázraky! Tí, čo dosiaľ nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Uchvátené zástupy žasli a nadšene oslavovali Boha.
Nasýtenie štyroch tisícov
32 Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov."
33 Učeníci mu odpovedali: Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?"
34 Čo tu máte na jedenie?"
Sedem chlebov a niekoľko rýb," odpovedali.
35 Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem,
36 potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával učeníkom a tí ho rozdávali zástupom.
37 Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov,
38 nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov.
39 Potom sa s nimi rozlúčil, nastúpil do člna a preplavil sa do Magadanského kraja.