Varovanie pred zvodmi
1 Nie je možné, aby neprišli pokušenia," povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, ale beda tomu, kto ich spôsobuje.
2Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých.
3Vystríham vás predtým."
O odpúšťaní
4Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou:Ľutujem to, zakaždým mu odpusť."
Sila viery
5Jedného dňa poprosili učeníci Pána: Daj nám viac viery!"
6Odpovedal im: Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši:Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora, stalo by sa to.
7A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol,
8nie je zbavený domácich povinností.
9Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu?
10Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte:Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou! "
Uzdravenie desiatich malomocných
11Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou.
12Keď prichádzal k jednej dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastali
13a zďaleka naňho volali: Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!"
14Pozrel na nich a povedal: Choďte a ukážte sa kňazom!"
Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby.
15Keď jeden z nich zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha.
16Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán.
17Tu sa Ježiš spýtal: Neuzdravil som vás desiatich? Kde je deväť ostatných?
18Prečo sa nevrátili, aby sa poďakovali Bohu ako tento cudzinec?"
19Potom sa obrátil k Samaritánovi a doložil: Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."
Buďte pripravení na môj návrat
20Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať.
21Ani sa nedá povedať:Je tu alebo tam. Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!"
22Svojim učeníkom však povedal: Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní.
23Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť:Kristus je tam, alebo:Je tuná! Nežeňte sa ta a nechoďte za ním.
24Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat.
25Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.
26V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema.
27Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe.
28Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali --
29až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
30Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka.
31V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov.
32Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou.
33Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť.
34V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane.
35Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane.
36Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane."
37Učeníci sa ho spýtali: Kde to bude, Pane?" Ježiš im odpovedal: Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy."