1 Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý.
2 Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili."
3 Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu.
4 Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý.
5 Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel.
6 Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku,
7 ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste.
8 Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych.
9 Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych.
10 Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema.
Ježiš stretne Máriu Magdalénu
11 Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky
12 a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách.
13 Prečo plačeš?" spýtal sa jeden z nich.
Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili," odpovedala.
14 Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš.
15 Prečo plačeš?" spýtal sa jej. Koho hľadáš?"
Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem."
16 Mária!" prihovoril sa jej Ježiš.
Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni!" To znamená Majstre!"
17 Nedotýkaj sa ma!" upozornil ju. Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu."
18 Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: Videla som Pána!" A porozprávala im všetko, čo jej povedal.
Ježiš sa zjaví učeníkom
19 V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: Pokoj vám!"
20 Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána!
21 Ježiš im opäť povedal: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás."
22 Potom dýchol na nich a povedal: Prijmite Svätého Ducha.
23 Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú."
24 Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo.
25 Ostatní mu rozprávali: Videli sme Pána!" Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku."
26 O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!"
27 Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!"
28 Môj Pán a môj Boh!" vyznal pokorne Tomáš.
29 Ježiš mu na to odpovedal: Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!"
Účel tejto knihy
30 Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe.
31 Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život.