Kristova moc
1 Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia
2s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu.
3Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal.
4Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?"
5Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili.
6Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok."
7Napokon mu odpovedali: Nevieme, kto poslal Jána."
8Ježiš im na to povedal: Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril."
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
9Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami.
11Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali.
12Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.
13Čo mám robiť? spytoval sa majiteľ vinice v duchu.Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.
14Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.
15Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.
16Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným." -- Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili," namietali tí, čo ho počúvali.
17Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Čo teda znamenajú slová Písma:Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným? "
18A doložil: Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví."
19Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.
Spor o dani
20Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť.
21Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek.
22Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?"
23Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal:
24Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?" Odpovedali mu: Cisárovo."
25Nato im Ježiš povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie."
26Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.
Spor o vzkriesení
27Tu pristúpili k nemu niektorí saduceji -- tí popierajú zmŕtvychvstanie -- a povedali mu:
28Podľa Mojžišovho zákona, ak nejaký muž umrie bezdetný, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a zachovať meno mŕtveho.
29Predstavme si rodinu, kde by bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka.
30Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí.
31Tak sa to zopakovalo aj s ďalšími. Všetci pomreli a nezanechali deti.
32Napokon zomrela aj žena.
33Komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?"
34Ježiš im na to odpovedal: Manželstvo je len v pozemskom živote.
35Tí, ktorí budú hodní vstať z mŕtvych a dostať sa do neba, sa už nebudú ženiť.
36A nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života.
37A čo sa týka vašej otázky, či je vzkriesenie, alebo nie, to naznačil Mojžiš, keď opisuje, ako sa mu zjavil Boh v horiacom kri. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba.
38Ak je Pán Bohom určitej osoby, to znamená, že tá osoba je živá, a nie mŕtva! Z Božieho hľadiska sú teda všetci živí."
39Majstre, dobre si im odpovedal!" poznamenali niektorí z učiteľov Zákona.
40A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.
Kto je Kristus?
41No tu sa ich Ježiš spýtal: Ako môžu nazývať Mesiáša synom Dávidovým?
42Veď sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Povedal Hospodin môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
44Ako by teda mohol byť Mesiáš Dávidovým potomkom, keď ho nazýva svojím Pánom?"
45Učeníkom potom pred všetkými povedal:
46Varujte sa takých znalcov Zákona, ktorí sa radi ukazujú v honosných odevoch a čakajú, že ich ľudia budú na uliciach úctivo zdraviť. Pri bohoslužbách sedávajú v prvých radoch a na hostinách si vyhradzujú čestné miesta.
47Dlho sa modlievajú, aby urobili dobrý dojem, a nehanbia sa dať hostiť vdovám. Takých postihne prísny súd."