Druhý List Korinťanom 2

1 Želal som si však, aby vám môj príchod priniesol iba radosť, a nie rozpaky.

Ak by vám moja návšteva mala spôsobiť zármutok, nemohol by som sa ani ja tešiť z nášho stretnutia.

Preto som vám aj minule písal, aby ste dali všetko do poriadku skôr, ako zasa prídem, aby už nič neskalilo našu radosť zo stretnutia. Pevne verím, že ma nesklamete, veď viem, že ani vás by netešilo, keby som k vám mal prísť skľúčený a bez radosti.

Verte mi, písal som vám veľmi stiesnený, s veľmi ťažkým srdcom -- a prečo by som to nepriznal -- aj som si pri tom poplakal. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám, ako vrúcne vás mám rád a ako mi na vás záleží.

Trest -- odpustenie

Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale asi aj vám všetkým.

Myslím, že už je potrestaný viac ako dosť;

teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby nezatrpkol a neupadol do beznádeje.

Prijmite ho zasa s láskou medzi seba.

Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní.

10 Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. Osobne pokladám tú vec už za vybavenú, ale ak to chcete vyslovene počuť -- tak áno, odpúšťam mu podľa Kristovho príkazu.

11 Dbajme, aby sme zotrvávaním v hneve nepodľahli satanovi -- veď dobre vieme, o čo mu ide.

12 Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre svoje posolstvo o Kristovi.

13 Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s Títom, svojím milým spolupracovníkom. Nemal som pokoja, musel som sa s Troadčanmi rozlúčiť a pokračovať ďalej do Macedónska, aby som zistil, čo je s ním.

Víťazstvo s Kristom

14 Znova a znova musím ďakovať Bohu, že za každých okolností nám dáva víťaziť v Kristu a že poznanie Boha môžeme šíriť okolo seba ako vzácnu vôňu.

15 My sme tou vôňou, ktorá je príjemná Bohu a ktorá sa rozlieva medzi všetkých ľudí, či už patria do tábora Božieho alebo Bohu nepriateľského.

16 S ňou jedni vdychujú život a druhí smrť. Ale kto je takého poslania schopný?

17 My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Našou cťou je vykonávať nezištne to, čo nám Pán Boh uložil ako Kristovým služobníkom s vedomím, že on nás stále vidí.