Ježišova odpoveď Jánovi Krstiteľovi
1 Keď Ježiš odovzdal pokyny svojim dvanástim učeníkom, pobral sa učiť a kázať v tamojších mestách.
2Ján Krstiteľ, ktorý bol práve vo väzení, dopočul sa o Ježišovej činnosti. Poslal za ním svojich dvoch žiakov
3a tí sa ho spýtali: Si ty naozaj sľúbený Spasiteľ, alebo máme čakať iného?"
4Ježiš im odpovedal: Vráťte sa k Jánovi a vyrozprávajte mu, čo ste videli a počuli:
5Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi sa prebúdzajú k životu. A povedzte mu, že beznádejným ľuďom prinášam radostnú zvesť, že Boh ráta aj s nimi.
6Šťastní sú tí, ktorí o mne nepochybujú."
7Keď Jánovi žiaci odišli, Ježiš hovoril o ňom zástupu: Keď ste šli za Jánom na púšť, čo ste chceli uvidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
8Alebo človeka vyobliekaného do drahých šiat ako princa v paláci?
9Prečo ste teda šli za ním? Chceli ste vidieť proroka? Áno, ubezpečujem vás, on je ešte viac ako prorok.
10To o ňom je napísané: Posielam svojho posla, ktorý ohlási tvoj príchod a pripraví ti cestu k ľudským srdciam.
11Naozaj, medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy narodili, niet nikoho, kto by svojím poslaním prevyšoval Jána Krstiteľa, a predsa i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on.
12Od čias Jána Krstiteľa je nebeské kráľovstvo vystavené násiliu a zmocňujú sa ho násilníci.
13Lebo všetci proroci aj Zákon až po Jána Krstiteľa to predpovedali.
14A ak to chcete pochopiť, on je Eliáš, o ktorom nám prorok zvestoval, že príde vtedy, keď sa kráľovstvo začne.
15Kto má uši, nech počuje!
16K čomu mám prirovnať túto generáciu? Je ako hrajúce sa deti, ktoré sedia na námestí a nespokojne pokrikujú na svojich kamarátov:
17Zahrali sme vám, ale netancovali ste, smutne sme vám spievali, ale neplakali ste.
18Prišiel Ján, nepil, nejedol -- a pokladali ho za fanatika.
19Prišiel som ja, Syn človeka, jem aj pijem -- a vyčítajú mi, že som žrút a pijan vína, priateľ hriešnikov a najväčšej spodiny. Ale múdrosť ospravedlňujú jej skutky."
Výstraha a pozvanie
20Vtedy začal Ježiš karhať mestá, ktoré boli svedkami jeho mnohých zázrakov, a predsa nerobili pokánie:
21Beda ti, Korozaim, beda ti, Betsaida! Keby som bol v Týre a Sidone urobil také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami.
22Preto vám hovorím, že Týru a Sidonu bude ľahšie v deň súdu ako vám.
23A ty, Kafarnaum, myslíš, že tvoja sláva vyrastie až po nebo? Zrútiš sa do priepasti večného zahynutia! Keby som bol v Sodome urobil také zázraky ako u vás, stála by dodnes.
24Znova vám hovorím, že sodomskej krajine bude ľahšie v deň súdu ako tebe!"
25Vtedy sa Ježiš modlil: Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že pravdu skrývaš pred tými, ktorí sa pokladajú za múdrych a učených, a zjavuješ ju bezvýznamným a prostým.
26Áno, Otče, tak sa ti to páči."
27Otec mi zveril všetko. Len Otec pozná Syna a Otca pozná iba Syn a tí, ktorým ho Syn zjaví.
28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení, nájdete u mňa pokoj a úľavu.
29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo mám tiché a pokorné srdce. U mňa nájdete mier a odpočinutie pre svoju dušu.
30Veď moje jarmo netlačí a bremeno neťaží."